Neholíme brady. Vyvíjame weby. Ako naceniť online projekt?

Jedna z najčastejších otázok, ktoré pri prvom kontakte s novým klientom dostávam, je: „Koľko nás to bude stáť?“. Na túto otázku však neexistuje rýchla a ani univerzálna odpoveď. Cena totiž závisí od niekoľkých premenných, ktoré pri prvom stretnutí väčšinou ešte nie sú jednoznačne stanovené.

Keď prídete do pánskeho holičstva, väčšinou viete presne povedať, čo chcete, a z vyveseného cenníka sa aj dozviete, čo vás to bude stáť. S budovaním webovej alebo digitálnej infraštruktúry je to trochu komplikovanejšie. Ak chcete mať lacný a s najväčšou pravdepodobnosťou aj nevýkonný web či aplikáciu, môže vám ich cez víkend naprogramovať školníkov syn za dve stovky. Pokiaľ však od webu očakávate, že bude pracovať „pre vás“ a svojou funkčnosťou prispeje k vyšším ziskom, potrebujete profesionála. Alebo profesionálny tím.

Aby sme nepracovali s príliš vágnymi pojmami, sústreďme sa na slovíčko aplikácia. V online prostredí to môže byť

  • webová prezentácia, mikrostránka alebo landing page
  • webová aplikácia
  • e-shop
  • mobilná aplikácia
  • ľubovolná kombinácia vyššie uvedených

Prvý kontakt

Aby sme sa vedeli prepracovať k predloženiu cenovej ponuky a dokázali odhadnúť časový harmonogram, potrebujeme o klientovi, jeho zákazníkoch a úlohe, ktorú bude aplikácia zohrávať v marketingovej komunikácii spoločnosti, vedieť čo najviac. Budovanie infraštruktúry pre e-shop si bude vyžadovať použitie odlišných nástrojov a funkcionalít ako prezentačný web obrazovej galérie. V oboch prípadoch však platí, že aplikácia musí byť predovšetkým funkčná. Zjednodušene povedané: návštevník ju musí nájsť a ľahko sa orientovať, aby mal chuť sa v nej zdržiavať a eventuálne na nej vykonal aj nejakú konverznú akciu (vyplnil online formulár, zaregistroval sa na odber newslettera, prečítal si blog, nakúpil a pod.). Estetika je príjemná pridaná hodnota, ale v procese budovania funkčnej infraštruktúry je druhoradá. Čo tým chcem povedať. Neholíme brady ani nevytvárame umelecké diela.

Budujeme funkčné weby, ktoré naplnia očakávania ich návštevníka a budú mať priaznivý dopad na klientov biznis.

Očakávania a kvalita webu

Máme ich všetci a majú ich aj návštevníci webu či užívatelia online aplikácie. A to sa premieta aj do budovania digitálnej infraštruktúry. Na ilustráciu použijem Maslowovu pyramídu webdesignu. Funguje v podstate na tom istom princípe, ako Maslowova pyramída potrieb, ktorá hierarchicky zoraďuje ľudské potreby a určuje poradie, v akom ich napĺňame. Vo webdesigne to funguje rovnako. Pyramída vzostupne zoraďuje potreby, ktoré musí mať funkčná aplikácia naplnené. Ak nebudú naplnené spodné priečky pyramídy, nemá zmysel orientovať sa na vyššie.

Z Maslowovej pyramídy plynie pre webové projekty zaujímavý záver. Bez jasného zadania získa klient od rôznych tvorcov rôzne cenové ponuky v závislosti od toho, na aký stupeň pyramídy sa pri vývoji webu vyšplhajú.

Zmysluplnosť: Prečo vlastne web alebo aplikáciu robím? Má zmysel?

Nájditeľnosť: Web musí byť jednoduché nájsť.

Dostupnosť: Keď vás nájdu, musí stránka fungovať. Potrebujete kvalitný server.

Prístupnosť: Web musí byť prístupný aj ľuďom s obmedzeniami, napr. pre nevidiacich alebo návštevníkov s poškodením zraku.

Použiteľnosť: Návštevníkovi nebude stačiť to, že na vašom webe získa potrebné informácie. Chce ich získať jednoducho a bez toho, že by navigácia na stránke bola pre neho náročná.

Dôveryhodnosť: Dôveryhodnosť je kľúčová, pokiaľ chcete, aby si u vás návštevník niečo objednal alebo veril informáciám, ktoré mu dávate. Referencie, zákaznicke recenzie a kvalitný text sú nástroje, ktoré budete potrebovať.

Presvedčivosť: Úlohou webu je presvedčiť návštevníka, že to, čo mu ponúkate (informácie, produkt, služby) je bezkonkurenčne najlepšie.

Radosť z používania: Nejaké by váš web vzbudzovať mal. V ideálnom prípade pozitívne. Aby naň návštevník chodil rád a čo najčastejšie.

Vytvorenie väzby: Budú mať pre vás význam v prípade, že vytvárate aplikáciu, ktorú chcete aby používatelia pravidelne používali alebo budujete novú sociálnu sieť.

Trojimperatív

Väčšina projektov má ambíciu nechať sa ním riadiť. Znamená to zadefinovať si, „čo, kedy a za koľko“ má vzniknúť. „Čo“ je v tomto prípade rozsah, ktorý klient bude požadovať. „Kedy“ je čas, za ktorý sme schopní rozsah dodať a „za koľko“ je cena, definovaná rozsahom a časom. Takto funguje konvenčný trojimperatív.

A klientom sa väčšinou zdajú byť dôležité všetky 3 osi. Z vlastných skúseností však viem, že od jednej bude treba vždy upustiť.

V reálnom svete vám budú musieť stačiť dva. Ideálnu kombináciu predstavujú "čas" a "rozsah". Obetovať rozsah sa môže zdať na začiatku nemysliteľné. Ale je to často jednoduchšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. A je to aj správne. Čudovali by ste sa, koľko nafúknutých, dizajnovo a technicky prešpekulovaných webov sa ukázalo neschopných prežiť. A to nás od konvenčného vnímania trojimperatívu posúva smerom k vývoju orientovanému na cieľ. A tým je kvalita.

Kvalita je funkčný web, ktorý bude pracovať v záujme klienta a nie proti nemu. A v záujme kvality je jednoducho niekedy správne obetovať rozsah. Zadefinovať si priority, fixné a variabilné aspekty projektu a potom ho dobre rozkrokovať. Pri obetovaní rozsahu je vhodné nesnažiť sa o okamžitý excelentný výsledok, ale pripraviť prototyp, testovať ho a priebežne ho zdokonaľovať podľa merateľných reakcií užívateľov.

Nemám tým na mysli žiadne flákanie. Ale dôkladnú analýzu, na základe ktorej vytvoríme prvú funkčnú verziu aplikácie MVP (Minimum Viable Product) s najnutnejšími funkcionalitami. V tejto fáze už budeme schopní si preveriť jej životaschopnosť UX a CX testovaním a na základe feedbackov od reálnych užívateľov ju kontinuálne vylepšovať. Tento prístup k vývoju sa v online prostredí označuje za agilný a prináša so sebou množstvo výhod.

Minimum Viable Product je odrazová plocha pre naplnenie rozsahu projektu, zároveň nás však nijako neobmedzuje. V procese vývoja aplikácie sa totiž môžu naplniť rôzne scenáre. Ak testovanie ukáže, že MVP naplnilo naše očakávania, budú k nemu postupne pribúdať ďalšie a ďalšie funkcionality, až kým aplikácia nebude mať zadefinovaný rozsah. Môže sa však stať, že sa od pôvodného MVP odchýlime a to niekedy až do takej miery, že jeho pôvodná verzia nakoniec už nebude súčasťou finálnej podoby aplikácie. Všetko to závisí od výsledkov testovania funkčnosti.

Je zrejmé, že spôsob, akým pristupujeme k vývoju aplikácie, sa skôr podobá na štandardné procesy používané pri vývoji softvéru v IT branži, než v kreatívnej agentúre. A je to prirodzené. Kým na konci minulého storočia marketing a IT predstavovali dve zdanlivo nespojiteľné entity, koexistujú dnes v dokonalej symbióze. Nikde to nie je viditeľnejšie tak, ako práve pri vývoji web stránok a aplikácií.

Agilný prístup s využitím testovania nám včas ukáže, či sa uberáme správnym smerom a naznačí nám prípadné korekcie. Klient vďaka tomu dostane rýchlejšie a lacnejšie riešenie, ktorého funkčnosť už bude preverená skutočnými používateľmi a podložená reálnymi dátami. Koľko vás to bude stáť? To vám teraz nepoviem ☺. Ale o kúštik viac než úprava brady určite.